postrehy

Asi každý sa niekedy zamýšľal, prečo sa deje onomu človeku to či ono. Prečo sa jednému darí na čo siahne a prečo sa zrovna tam tomu zlomila noha. Každému len trochu vážne premýšľajúcemu musí byť jasné, že v tom nie je žiadna ľubovôla. Veď všetky planéty, slnko, galaxie, sa pohybujú na milimeter presne tak, že sa vesmír len tak „nezrúti“, pretože jedna planéta chcela byť dôležitejšie ako iná a vybočila zo svojej stanovenej dráhy. Celý ten obrovský vesmír je riadený presne a dôsledne. Prečo by teda mala byť naša malinká planétka, ktorá sa zdá byť človeku tak dôležitá, výnimkou?

Teda, všetko je presne riadené, aj to, čo sa stane danému človeku. Avšak budúcnosť človeka nie je presne daná. To on sám si riadi vlastnú budúcnosť a to tým, ako sa správa. Nestalo sa vám niekedy, že ste sa na niekoho bezdôvodne veľmi naštvali a ďalší deň sa vám to vrátilo? Áno, niekde v hĺbke duše cítime, že je to tak, ale nikomu z nás sa nechce priznať, že je to vlastne naša vina, čo sa nám deje. Je predsa tak jednoduché sťažovať sa na osud a cítiť sa vždy obeťou nejakej nespravodlivosti. Ale takým prístupom si naozaj veľmi nepomôžeme. Je potrebné si prestať čokoľvek predstierať a pozrieť sa pravde do očí. Akonáhle si raz toto priznáme, bude nám naozaj oveľa ľahšie. Ak toto dokážeme, prvý krok k úspechu je za nami.

Činy, slová i myšlienky sa nám vracajú. Môžeme niekomu pomôcť odniesť tašku do schodov, čo je čin. Môžeme niekomu dodať sebadôveru a nádej, čo sú slová. A pozor! Keď niekomu niečo želáme, alebo neprajeme, tak sa nám to tiež vráti!

Len si skúste, ale len na malú chvíľočku, predstaviť, že ste išli v aute a nabúrali ste. Cítite ten stres, strach, to nepríjemné brnenie v bruchu. Ako sa pri tom cítite? Áno, veľmi zle. A teraz si predstavte, že ste dali priateľovi darček a on z neho má obrovskú čistú radosť. Ako sa cítite pri tom? Áno, máte radosť.

A to sme zostali len na úrovni myšlienok. Len sme si situáciu predstavovali. Ale má to vplyv na naše terajšie rozpoloženie. Kto teraz môže pochybovať o sile myslenia?

Teda, keď niekomu závidíte jeho drahé auto, vysielate na neho takú myšlienku, ktorá majiteľa auta zasiahne a spôsobí mu, že sa nebude cítiť dobre. A vy za to môžete, že sa necíti dobre. Iste sa vám to skôr alebo neskôr vráti. Ale rovnako pôsobia i dobré myšlienky. Prianie od srdca dokáže posilniť a dodať nádej. Všetky dobré myšlienky sú tak krásne.

Tí, ktorí to so sebou myslia naozaj dobre, tí sa dostali do bodu, kedy chcú mať len dobré myšlienky. Po pár dňoch však zistíte, že to nie je až tak jednoduché. Ale ono to je jednoduché, stačí vedieť, ako na to. Predstavte si teraz obraz:

Vy ste kráľmi alebo kráľovnami svojho panstva a máte vo svojich službách nekonečné množstvo poslov. Poslov, ktorí sú bezfarební, sedia na bezfarebných koňoch, nemajú výraz. Každú chvíľu takéhoto posla pošlite do sveta. Avšak neposielate ho už bezfarebného. Tým, za akým účelom posla posielate, tým ho obliekate, dávate mu výraz v očiach, farbu jeho koňa.

Zlí králi vysielajú iba agresívnych a boja chtivých poslov. Ti podľa toho aj vyzerajú. Ošúchaný šat, prepadnuté oči… Pravdaže, nebudeme predsa podporovať v myšlienkach takéto obrazy.

Dobrí králi, tí vysielajú len podporujúcich, budujúcich poslov. Je to krása na ne pozerať. Rytieri na bielych koňoch. Dobrotivý , ale prísny výraz sa zračí v ich nádherných tvárach.
A takíto poslovia, či už dobrí alebo zlí, odchádzajú do sveta. Idú takou krajinou, ktorá je rovnaká ako oni. Škaredí poslovia jazdia šedivými púšťami. Nádherní rytieri prechádzajú krásnymi kraji. A ako títo poslovia prechádzajú, v krajine sa k takým poslom stále pridávajú rovnakí ľudia. K zlým tuláci, k rytierom rytieri. A po čase sa posol vráti späť k vám. Avšak, za tú dobu, čo je na cestách, už nie je sám. A tak sa na vás doslova rúti kopa lupičov, ktorí vás olúpia, alebo sa v lesku a nádhere skvie šik zlatých rytierov, ktorí sú stále pripravení budovať a podporovať, preto vám tiež pomáhajú. Z jedného rytiera sa stal šík. Každá myšlienka zosilňuje. Tiež tým sa tvorí dobro na Zemi.

Ale kto je vlastne ten kráľ ? Kto vysiela týchto poslov?

Je to naše chcenie, naša vôľa. Kto má zlé chcenie, jeho kráľ nepozná dobro a preto nevie posielať nádherných poslov.

Kráľ, ktorý pozná dobro a jedine dobro chce, jedine po dobre túži, taký kráľ bude posielať do sveta len a len budujúcich rytierov.

Teda stačí mať naozaj pevné chcenie k dobrému a nemusíme sa báť o čistotu svojich myšlienok. Nie je potreba násilne vyvolávať dobré myšlienky. Stačí mať vôľu k dobrému.

Áno, isteže hneď, ako sa človek odhodlá sa takto zmeniť to samo nepríde. Bude to potrebovať úsilie. Ale toto úsilie bude teraz využité správnym spôsobom a tým pôjde zmena oveľa ľahšie.

Predsa – kto by nechcel vysielať do sveta len samých žiarivých rytierov, ktorí idú pomáhajúc krajinou, až sa po čase na obzore vynorí nádherné vojsko rytierov, ktorí sú vždy pripravení pomáhať a ochraňovať všetko dobré?