Asi každému z nás sa niekedy stalo, že stratil priateľa. Aj tak, že ste sa pohádali kvôli maličkosti, pretože k rozpadu priateľstva dochádza i týmto prostým spôsobom – neporozumením si navzájom. Často si myslíte, že človek, s ktorým chodíte do rovnakej práce a každodenne sa stretávate je váš skutočný priateľ, ale keď sa na toto „priateľstvo“ pozriete z inej stránky zistíte, že je to len stereotyp, z ktorého plynie reflex, že sa každé ráno pozdravíte, spýtate sa, ako sa má rodina a ďalej nič viac. Samé všeobecné, spoločenské frázy, ktoré sa pýtame možno čisto iba zo slušnosti.
Avšak položme si otázku, čo je vôbec „pravé priateľstvo“? Je to práve toto správanie medzi sebou, čisto zo slušnosti, alebo je to niečo, keď jeden druhému navzájom pomáhame …?
Je to zvláštne. Stratíme jedného dobrého priateľa, ktorému sme úplne dôverovali len kvôli nejakej hlúposti alebo ješitnosti a keď potrebujeme pomôcť, sme v núdzi, nevieme si s niečím rady, ideme za tým „priateľom „, ktorého denne stretávame v práci pre radu, ale zistíme, že on nám pomôcť nemôže aj keby chcel, pretože on nás vlastne vôbec nepozná. Toto priateľstvo nebolo vôbec o poznávaní a pomáhaní si navzájom, bolo to čisto priateľstvo zo slušnosti. Je to priateľstvo, ktoré je ešte len na začiatku, ešte sa neodrazilo zo štartovej čiary. Leží zatiaľ na dne nádoby ako semienko, ktoré ešte nevyklíčilo. Ale zamyslite sa, možno by bolo dobré zaujímať sa aj o tých obyčajných ľudí, ktorých stretávame každý deň, ale vôbec ich nepoznáme a možno práve medzi nimi sa môže skrývať skutočný priateľ.
Ale vráťme sa na samý začiatok. Prečo sa deje to, že postupom času môžeme naozaj svojho „priateľa“ stratiť?
Môže to byť tým, že doteraz to bolo priateľstvo z dôvodu záujmu o rovnakého „koníčka“ alebo ste mali niečo spoločné, avšak keď sa ten druhý zmenil, zmenil svoje záľuby a pod, tak tým sa môže rozbiť vaše priateľstvo, pretože v tej chvíli zistíte, že ste si rozumeli len vďaka tomu rovnakému koníčku a keď už ten nie je, nenachádzate spoločnú reč, nenachádzate onen spoločný cieľ. So skutočnými priateľmi musíte súznieť. To znamená, že by ste mali byť podobní ako on, ale naopak to neznamená, že by ste mali svojho priateľa kopírovať, ale mať to dôležité – spoločný cieľ, za ktorým môžete spoločne ísť.
Akých máme priateľov, takí čiastočne sme. Len sa pozrime: alkoholik si rozumie s alkoholikom, futbalista s futbalistom, matematik s matematikom, leňoch s leňochom … Ak chceme mať dobrých priateľov, jediná cesta ako ich získať je stať sa sami dobrými. Nie je iná možnosť.
Takto to nie je len s našimi priateľmi, ale aj s našimi vlastnosťami. Ak sme napríklad lakomí, ľudia okolo nás budú lakomí a nám v našom okolí nebude dobre. Možno sa budeme aj na ľudí okolo nás hnevať a vyčítať im tú lakomosť. To , čo nás na ostatných hnevá, to je väčšinou práve naša zlá vlastnosť, nie však onej osoby.
Ako príklad – je človek, ktorý sa všetkým posmieva, následne je potom on vystavený napríklad len malinkému posmechu a jeho reakcia je, že sa okamžite rozčúli a urazí. Avšak človek, ktorý takúto vlastnosť nemá, to väčšinou prejde len tak a vôbec mu to nevadí.
Týmto máme spoľahlivý ukazovateľ, čo musíme ešte zlepšiť a na čo si dať pozor. A ak sa budeme pozerať naozaj pozorne zistíme, koľko toho ešte musíme urobiť. Potom zistíme, že už sa nemeníme preto, že chceme mať okolo seba tých dobrých ľudí, ale preto, že keď odložíme nejakú svoju zlú vlastnosť, bude nám tak ľahko a tak krásne.
Naozaj to stojí za to. Veď predsa každý chce mať okolo seba dobré okolie, ktoré dokáže pomôcť. A je naozaj krásne vedieť, že vy do tohto okolia zapadáte a ste jeho súčasťou. Súčasťou radostného tvorenia niečoho krásneho na tejto zemi.